Zmluva o pôžičke - Omeškanie dlžníka
§ 517
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
§ 518
Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje.
§ 519
Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
§ 520
K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nenaplní predmet, spôsob, miesto splnenia atď.) a ak dlh nevráti včas (t.j. v dohodnutom čase).
Ak sa dlžník omešká, má to za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, nie je pritom rozhodujúce zavinenie dlžníka.
Ak sa dlžník v súvislosti so zmluvou o pôžičke dostane do omeškania, veriteľovi vzniká právo: požadovať splnenie povinnosti v dodatočnej primeranej lehote, ktorú poskytne dlžníkovi na splnenie (podľa odsek 1), odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol. požadovať úroky z omeškania, ak ide o peňažné plnenie a nie je ustanovená povinnosť platiť poplatok z omeškania.
Pokiaľ veriteľ po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty od zmluvy neodstúpil a podal žalobu na plnenie, nemôže už od zmluvy jednostranne odstúpiť. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (viď § 48 Občianskeho zákonníka) a zanikajú všetky práva a povinnosti oboch strán, ktoré pre ne vyplývajú zo zmluvy o pôžičke.
Omeškanie dlžníka a náhrada škody
V prípade, keď ide o náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka, právo veriteľa na náhradu škody sa spravuje všeobecnými ustanoveniami § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dlžník, ktorý nesplnil dlh včas, sa dostal do omeškania; jeho zavinenie sa tu predpokladá. Nedostatok svojho zavinenia by však dlžník musel sám preukazovať (§ 420 ods. 1).
Omeškanie dlžníka z dôvodu jeho platobnej neschopnosti ho nezbavuje zodpovednosti za škodu, pretože platobnú neschopnosť možno považovať za ním zavinenú.
Veriteľ má právo na náhradu škody, len ak mu v dôsledku omeškania dlžníka vznikla, alebo právo na náhradu škody z nesplnenia zmluvy, alebo ak došlo k odstúpeniu od zmluvy (§ 517 ods. 1), alebo k jej zrušeniu (§ 518). Také právo má veriteľ aj v prípade, keď dlžník splnil dlh v dodatočnej lehote, ktorú mu na to veriteľ poskytol podľa § 517 (dlžník totiž už vtedy bol v omeškaní).
Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu možno požadovať náhradu škody, len ak nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. Povinnosť platiť tieto úroky, či poplatok z omeškania, nezávisí od toho, či došlo k majetkovej ujme veriteľa. Zákon pri náhrade škody za omeškané plnenie peňažného dlhu ustanovuje, že úroky z omeškania a poplatok z omeškania sa započítavajú do náhrady škody (tzv. paušalizovaná náhrada škody).
Podľa § 520 veriteľ je v omeškaní, ak neprijme včas a riadne dlžníkom ponúknuté plnenie alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Prv, než by mohlo dôjsť k omeškaniu veriteľa, musí dlžník ponúknuť plnenie. Ponuka však musí byť riadna, t.j. musí sa vzťahovať na individuálnu vec, ktorá je predmetom záväzku, prípadne sa musí vzťahovať na príslušné množstvo druhovo určených vecí dohodnutej akosti alebo na činnosť, ktorá je predmetom záväzku. Ak pre omeškanie veriteľa splnil dlžník záväzok tak, že predmet záväzku uložil do súdnej úschovy, nastali tým účinky jeho splnenia a v dôsledku toho záväzok zanikol (§ 568).